Mathej Thomka
Nedokončený príbeh o nečakanom zmiznutí rabína Šóba
(western bez rasistického podtónu)
Rabín Šóba, samozvaný lekár, bol pre každého kresťana najväčší oplan pod nevadským nebom.
To by odprisahali všetci muži, ktorí sa ocitli natoľko v jeho blízkosti, aby ho videli či nebodaj ucítili zápach jeho čierneho kabáta a prežili to. Vždy si pri tom reflexívne siahli na krk, kde sa im červenala jazva v tvare šesťcípej hviezdy. Toho večera, keď Šóba pricválal na svojom krívajúcom koňovi do mestečka, nečakane udreli prvé mrazy. Bola to predzvesť udalostí, kedy smrť nebude stíhať kosiť a mŕtvoly sa budú hromadiť.
Šóba si obhliadol mestečko, pohla sa len záclona na miestom bordeli, zoskočil z koňa a vošiel do krčmy.
„Košér jedlo,“ zaškriekal cez šatku na krčmára, sedem chlapov sa bez pohnutia skláňalo nad svojimi pohármi, iba klaviristovi nad zavretým pianom vypadol z oka monokel.
Po pulte priletela whisky a tanier oškvarkov s bravčovou masťou.
V momente Šóba držal v rukách kolty a nadával si, ako mohol považovať kostolnú vežu na kopci za indiánsky obelisk. Otočil sa, spod kabáta mu vyletela židovská hviezda, štyri zo šiestich výstrelov zasiahli cieľ a keďže jeden zásah bol do jeho dutiny brušnej, došlo mu, že bez stehov sa to tentoraz nezaobíde. Roztiahol plášť ako sup, skryl sa podeň a smerom k mužom hodil fľašu.
„Všetci padli na zem, zazneli výstrely, on sa zjavil nado mnou, niečo mu horelo v rukách a potom som takmer umrel,“ takmer kričal klavirista, na čele sa mu červenala šesťcípa jazva a vôbec netušil, že pred pár hodinami vdýchol chloroform.
Nedokončený príbeh o nečakanom zmiznutí rabína Šóba
(western bez rasistického podtónu)
Rabín Šóba, samozvaný lekár, bol pre každého kresťana najväčší oplan pod nevadským nebom.
To by odprisahali všetci muži, ktorí sa ocitli natoľko v jeho blízkosti, aby ho videli či nebodaj ucítili zápach jeho čierneho kabáta a prežili to. Vždy si pri tom reflexívne siahli na krk, kde sa im červenala jazva v tvare šesťcípej hviezdy. Toho večera, keď Šóba pricválal na svojom krívajúcom koňovi do mestečka, nečakane udreli prvé mrazy. Bola to predzvesť udalostí, kedy smrť nebude stíhať kosiť a mŕtvoly sa budú hromadiť.
Šóba si obhliadol mestečko, pohla sa len záclona na miestom bordeli, zoskočil z koňa a vošiel do krčmy.
„Košér jedlo,“ zaškriekal cez šatku na krčmára, sedem chlapov sa bez pohnutia skláňalo nad svojimi pohármi, iba klaviristovi nad zavretým pianom vypadol z oka monokel.
Po pulte priletela whisky a tanier oškvarkov s bravčovou masťou.
V momente Šóba držal v rukách kolty a nadával si, ako mohol považovať kostolnú vežu na kopci za indiánsky obelisk. Otočil sa, spod kabáta mu vyletela židovská hviezda, štyri zo šiestich výstrelov zasiahli cieľ a keďže jeden zásah bol do jeho dutiny brušnej, došlo mu, že bez stehov sa to tentoraz nezaobíde. Roztiahol plášť ako sup, skryl sa podeň a smerom k mužom hodil fľašu.
„Všetci padli na zem, zazneli výstrely, on sa zjavil nado mnou, niečo mu horelo v rukách a potom som takmer umrel,“ takmer kričal klavirista, na čele sa mu červenala šesťcípa jazva a vôbec netušil, že pred pár hodinami vdýchol chloroform.
